Nasledujúci článok nie je o tom, ako veľmi mám zlomené srdce, ale napriek tomu som silná, čo robiť, ak si chceš pri sebe udržať kokota alebo schudnúť do plaviek, a nie je ani o iných pičovinách, ktoré sa dočítaš na vyjebaných weboch pre ženy. (Niekedy mám pocit, že ženy už nie sú podľa contentšmejkrov ani ľudia.)
Osoba X sa ma nedávno opýtala, čo chcem. Ostala som taká, že: “Hmmm.. Ehm.. No.. Grrrr..” Následne som si pozbierala svoje stŕpnuté nohy a rýchlo som ušla z miesta činu, kde podľa mňa otázka: “Čo chceš?” ešte stále levituje a bude tam levitovať asi ďalších sto rokov. Keď budem mať čas, pôjdem sa
vždy to robím, že sa snažím kráčať cestou, ktorú poznám, lebo ju utvorili kroky ľudí predo mnou, ktorým verím, lebo sa skrývam v jej istote, v jej jasných kontúrach, v jej smere, lebo som v nej dobrá. dokážem na seba vziať podobu ľudí, ktorí sa snažili predo mnou, viem sa smiať ich tvárami
vždy som bola nula, blázon na začiatku tarotovej cesty, tá, ktorá bola ešte pred prvým krokom na konci cesty, tá z ktorej prýštili svety. bola som to najlepšie dávno pred tým, než si si myslela, že vieš, čo je pre mňa najlepšie.
každý človek, ktorý ešte neprišiel o svoju dušu výmenou za čosi viac, než s čím sa narodil, je pre tento svet darom, z ktorého sa teším.
keď nie som dosť dobrá pre tých, ktorí vraj vedia, aká som, keď som dosť pre nich dobrá, pozriem sa na svoje ruky, ktoré s láskou prijímajú a dávajú dosť dobré aj dosť zlé. ktoré toho toľko zvládli, ktoré toľko hladili, ktoré sa tak často triasli chladom, ale všetko to prežili, aby dávali
som vďačná po dlhých rokoch konečne cítim prepáč a ďakujem na mieste, z ktorého dýcham. odpusť mi, že som vtedy nemohla byť s tebou, nemohla si vedieť, aké to je, keď ťa milujem, aká si v mojej láske silná, aká si krásna a veselá. Prepáč. nebola som tam, bola som zlá. ďakujem, že
všetko, čo mám, všetkých, ktorých mám, si nesiem na pleciach v tejto púšti. nesiem si ich na chrbte a zároveň ich objímam vykĺbenými rukami. lebo všetkých, ktorých mám, ktorých srdcom chránim, milujem. som to ja, sama, ktorá vás nesiem. a nie som si celkom istá, kam dôjdeme, ale viem, že raz to bude
šťastie nie je pre mňa. je pre bláznov, ktorí môžu voľne dýchať, ale ľudia ako ty a ja, ktorí majú zviazané ruky a nohy a hrudník si musia priznať, že šťastie nie je pre nás. ostali nám oči pre plač a hlava pre myšlienky o tom, čo sa stalo v tých časoch, na
čakám, kým vyletí vtáčik. kým niečo zaspieva. dvere na klietke má otvorené, ale akosi tam stále sedí, uprostred svojho vlastného väzenia a nespieva. dívam sa na neho už nejaké tie roky, skrýva si hlavu pod krídla a ja sa nestíham čudovať. vtáčik, dvere sú predsa otvorené, tak prečo sa skrývaš, prečo nelietaš? vraj
