VAROVANIE: Nasledujúci príspevok som písala nasratá. Každý, kto ma pozná, vie, že mojou veľkou záľubou je okrem vulgarizmov vo vetách počúvanie rôznych tematických príhovorov motivačných spíkrov. Robím si prdel. Nikto ma nepozná, dokonca ani vlastná mama. Ale na revanš ani ja nikoho nepoznám, takže je to fér. Každopádne, to s tými záľubami je fakt.
Každý z nás sa občas zahľadí do diaľky a povzdychne si: „Vyjebaný život…“. Toto uvedomenie si pravej podstaty života nás všetkých skôr či neskôr dobehne. Najskôr sa budeš snažiť popierať to. Potom ťa zmôže hnev. Budeš sa snažiť nájsť toho, kto je vinný za tvoj vyjebaný život a pokúsiš sa s ním vyjednávať alebo ho zabiť. Keď
Môj najlepší priateľ Boh mi je svedkom, že sa mi nechcelo do tohto sveta. Nálady sa tu striedajú ako počasie na jeseň, vkuse bojuješ s nepriazňou osudu, ohavnou chorobou, plesňami v kúpeľni, rodinou, životom, smrťou alebo s nadváhou, je tu zima alebo príliš veľké teplo a do toho všetkého musíš ešte aj platiť dane a odvody.
V tomto článku ti odhalím, ktorú vlastnosť majú spoločnú úspešní zmrdi s deťmi, a prečo by ti práve táto vlastnosť mala pomôcť dosiahnuť svoj cieľ a stať sa úspešnou mrchou, resp. úspešným zmrdom. Medzi úspešných zmrdov patria rozhodne všetci tí, ktorí vždy dosiahnu to, čo si zaumienia. Okrem dospelých žralokov k nim patria aj malé deti, ktoré ešte
Tento bullshit venujem všetkým spokojným a šťastným párom, ktoré pod rúškom vyfiltrovaných instaúsmevov skrývajú túžbu priviezť jeden druhého do pekla, kde sa každý moment mení na esenciálne utrpenie. Keď si šťastná, ale necítiš, že šťastie a spokojnosť po boku tvojho partnera je to pravé orechové a radšej by si trpela, nájdeš v tomto článku spoľahlivé rady, ako
Onehdy mi bolo dobre a potom som sa zobudila. Moja rozjarená nálada poznačená fantasmagóriou sladkého snenia zanechala vo mne stopy a nechtiac som uverila zvodnej myšlienke, že mi bude dobre už navždy. Čo však čert nechcel, objavila som poznávací zájazd dopiče a povedala som si, že tam predsa nemôžem chýbať. Hneď som bežala
Dostala som sa vďaka regresnej terapii už hodne ďaleko. Onehdy som sa vrátila v čase o tisícky rokov dozadu, blúdila som opustenou jaskyňou Lascaux a obdivovala zvieracie maľby na chladných, temných, kamenných stenách. Potom som si spomenula, že ráno musím ísť znova do officu predstierať, že sa cítim dobre nad najfrekventovanejšou križovatkou v Bratislave, a práve vtedy
Katarína ma zavolala na kávu, lebo sa potrebovala vysťažovať. „To by si neverila, akú máme v práci piču,“ vraví mi. Hneď upútala moju pozornosť. „Akú?“ pýtam sa. „Tak chápeš, príde ráno do roboty a hneď sa všetkých pýta, kto si dá kávu.“ „A čo je na tom?“ dopytujem sa. „Veď to je celkom milé, nie?“
Akýsi spirituálny influencer akurát napísal status o tom, že svet síce blčí v plameňoch, ale ak ho chceme zmeniť, musíme najskôr zmeniť samých seba. Vždy si rada vyhradím po prijatí takejto informácie dlhé minúty na jej spracovanie. Sadla som si na svoju leňošku a začala hútať: „Ak sa mám zmeniť, znamená to, že som teraz
V priebehu mesiaca som si našla čas a spísala som všetky veci, ktoré mi vadia na mojom starom. Nechcem, aby sa stalo, že zabudnem, čo mu mám vyčítať. Niekedy mám totiž pocit, že keby som myslela len na to, za čo som vďačná, mohli by sme mať naplnený a šťastný vzťah. A to
