Prežila som v piči: EXTREME SURVIVAL SUCCESS STORY
Hodím si na vás filter. Sledujte môj štýl. STRČ SI SVOJE „MYSLI POZITÍVNE“ DO RITI!
Verím tomu, že po prečítaní tretej vety sa odfiltrujú mrdky, ktoré vďaka pozitívnemu mysleniu nadobudli svoj prvý milión vo veku 22 rokov. Tí ostatní z nás, ktorí si uvedomujeme, že v piči sa pozitívne myslieť nedá, ostanú čítať nasledovné riadky a nájdu poklad.
A ak hútaš, že čo môže byť ten poklad, môže ťa napadnúť:
Peniaze?
Nie.
Vyjebané rady do života?
Nie.
Nájdu čo?
No predsa: POROZUMENIE! !! !!! !! ! !! ! ! !! ! !! !
V dnešnej dobe je medzi nami porozumenia ako šafránu. Nielenže nerozumieme sami sebe, nerozumieme životu, nerozumieme, čo sa kurva deje, nerozumieme, prečo sa vôbec niečo deje; čo je skurvená temná hmota a prečo je? Nerozumieme, na kiu piču sa máme naháňať vkuse v tom istom kolečku za tými istými vecami, ktoré vôbec nepotrebujeme, nerozumieme, prečo by sme mali myslieť pozitívne, keď naše spoločenské zriadenie, naše vzťahy, naša práca, naše rodinné zázemie, naše bankové konto, keď všetko toto je napiču?! Je vari nebo pozitívne alebo negatívne?! Nie, dpc, nebo je modré. Bodka.
Schválne, predstav si, že si v malej miestnosti 3×3 metre s vystresovaným a hladným tigrom a cez škáru v stene na teba máva s drbnutým americkým úsmevom týpek, čo sa volá Kamil a kričí: „Mysli pozitívne a prejde to! Zvíťazíš!“
V tej chvíli, jak Kamil dopovie svoju blbú myšlienku, z teba tiger odhryzne ľavú nohu.
Bez nohy si tak poskakuješ, krvácaš, bolí to, chce sa ti omdlieť, ale predtým, ako stratíš vedomie, sa predsa musíš nejako rozumne vyjadriť a dať Kamilovi priestor ti porozumieť: „Nie si náhodou tak trochu kokot, Kamil? Jak jako mám prežiť zavretá s hladným tigrom vďaka pozitívnemu mysleniu? Mám myslieť na to, že aký je pekný alebo čo?!?!?!?! TI JEBE?!?! Pakuj sa dopiči!“
Hneď, ako sa Kamil spakuje do Veľkého Krtíša, odkiaľ prišiel a prestane ťa otravovať so svojimi jeblými názormi, máš priestor zamerať sa na prežitie.
Tiger už má tvoju nohu a práve mlsá. To je fakt. Vďaka tomu ťa nechá na pokoji a získaš pár minút. Ak ti neodhryzol aj hlavu, dokážeš racionálne zhodnotiť situáciu a vyvodiť návrh na riešenie.
Podelím sa s tebou o svoj success story, ako som prežila v piči a možno ťa to bude inšpirovať k maximálnemu prežitiu tiež.
V ideálnom prípade nekonečné, ničím neohradené, nezmerné a nezvrátiteľné piči vyzerá nejako takto:
- Tiger žerie moju nohu, bolí to, ako keby som ju ešte mala. Som zmätená. Chcem prežiť alebo nechcem? Musím sa rozhodnúť. Chýba mi radosť, ktorú cítim, keď hľadím na západ slnka. Chcem prežiť. Už len kvôli tomu pohľadu.
- Chcem prežiť, ale som v piči. Čo robiť? Mapujem priestor. Predo mnou sú steny. Jedna oproti, dve zboku, nado mnou strop. Zdá sa, že v nich nie je priestor na útek, nemajú dvere ani okná. A aj keby mali, cez tigra neprejdem. V strede miestnosti na podlahe žerie tiger moju nohu. Čo ak je východ z tejto pasce pod ním? Rýchlo rozmýšľam. Ako odlákať tigra a hlavne – kam?
- Tiger sa na mňa uprene pozrie. Dostane chuť na ďalšiu nohu. Cítim strach. Nechcem to opäť prežiť. Je mi zle. Chce sa mi grcať, plakať, chcem, aby ma niekto prišiel vyslobodiť. Kričím o pomoc, ale jediný, kto na mňa opäť hľadí spoza škáry v stene, je debilný Kamil. Vrátil sa so svojou prerastanou gebuľou a kričí: „Som ti povedal, že mysli pozitívne!“
- Regulérne sa zgrciam, doštím aj doseriem. Kamil je zaručene väčší kokot než ten tiger a nerozumiem tomu, prečo tiger nezožerie radšej jeho.
- Tiger je stále hladný a približuje sa ku mne. Cúvam vzad, až kým nenarazím na stenu za sebou. Zdá sa mi zvláštna. Čo to je?
- Rýchlo sa otočím a nájdem dvere. Stláčam kľučku a čakám, čo sa stane. Klik.
- Dvere sa otvoria! Rýchlo vyskackám na svojej jednej nohe von z nebezpečnej izby a tak isto rýchlo za sebou dvere zabuchnem. Prežila som!
- Na chvíľu si vydýchnem so zatvorenými očami. Keď ich opäť otvorím, uvidím Kamila. Stále sa jeblo usmieva a bľabotá o pozitívnom myslení. Všimnem si, že na nohách má reťaze zatavené do múrov steny ĎALŠEJ IZBY! Kamil je spútaný.
- Pošomrem si: „Kokot, už chápem, prečo si mi neotvoril dvere,“ a mapujem priestor. Unikla som síce tigrovi, ale dostala som sa do ďalšej peknej piči. Hľadám dvere. Sú za Kamilom.
- Preskackám okolo Kamila a pýtam sa ho: „Kamoško, veď máš voľné ruky, prečo si nedáš dole tie reťaze a nejdeš sa so mnou pozrieť na tú piču, čo sa skrýva za hentými dverami?“ Kamil odpovedá: „Snažím sa dať ich dole silou myšlienky. Myslím na to, ako sa tie reťaze odmotajú z mojich nôh.“
- Vravím si: „Dobre,“ a idem do piči hľadať svoj západ slnka.
POZOR: Porozumenie sa skrýva medzi riadkami a nájdu ho len tí, ktorí už boli v piči.
Porozumenie je ako láska. Nedá sa nikomu vnútiť, nedá sa nasilu vziať. Nedá sa vsugerovať. Dá sa len nezištne a veľmi potichu zdieľať. A to je niekedy to najviac, čo pre seba a druhých môžeš urobiť.
Venujem všetkým, ktorí ešte cítia.
