Jedného dňa som si uvedomila, že celý svoj život robím chyby v dúfaní, že tebe sa vyhnú. Jasné, nakoniec budeš robiť svoje vlastné, budeš skúšať na svojej koži, či to, čo ti hovorím, je pravda. Pravda sa nedá poznať z kníh. Nedá sa naučiť. Pravdu si každý musí odžiť. Napriek tomu ti chcem nechať niečo, po čom môžeš kedykoľvek siahnuť a pripomenúť si, ako veľmi ťa milujem, ako veľmi na tebe záleží nielen mne, ale aj životu, a ako veľmi si dôležitá. Je dôležité to, kým si, od končekov tvojich vlasov až po päty, od tela až po dušu, od zrodu až po večnosť. Milujem ťa, odkedy si sa narodila a rozhadzovala vôkol seba svojimi malými rúčkami a budem ťa milovať navždy. 

Preto, keď tu raz nebudem, chcem, aby si vedela, že:

Želám si pre teba, aby ti svet padol na mieru.

Nanešťastie, svet, v ktorom spolu žijeme, je tesný ako o dve čísla menšia košeľa. Zavše budeš cítiť, že ťa tlačí a omína. Zavše si budeš myslieť, že ti nepristanú jeho farby a aj jej strih je akýsi nepodarený. A aj keď sa košeľa neustále prešíva činnosťou celého ľudstva, stále je a bude tesná, pretože tvoja bytosť je oveľa väčšia. To, čím si, život, ktorým kvitneš, nebol stvorený na to, aby sa vtesnal do tejto svetovej košele.

Dávaj si preto pozor pred ľuďmi, ktorí budú tvrdiť, že ti košeľa dobre nepadne preto, lebo s tebou niečo nie je v poriadku. Never im, že si príliš veľká alebo malá, príliš schopná alebo neschopná, príliš dobrá alebo zlá, príliš biela alebo čierna. Nesnaž sa otupiť svoje zmysly drogami, alkoholom a zbytočnými liekmi, aby si necítila, ako ťa svet tlačí a omína. Buď si vedomá toho, kým si. Si stvorená zo života. A svet občas pracuje proti životu. Občas sa zdá, že pracuje proti tebe. Ale pamätaj, každý má vo svete svoje miesto. Ak budeš vytrvalá, raz nájdeš to svoje. Raz, keď sa odvážiš vyzliecť košeľu, do ktorej ťa votkal tento svet, aby ťa utvoril na svoj obraz. Raz, keď sa v ňom postavíš pevne tak, ako ťa Boh stvoril, vo svojej nahej úprimnosti, vo svojom zdraví či chorobe, šťastí či nešťastí, vo svojej kráse či škaredosti. Vtedy v ňom nájdeš svoje pravé miesto.

Želám si pre teba, aby si poznala veľkosť svojej duše.

Patrí ti práve tak, ako ti patria tvoje ruky, či nohy. Tvoje telo, tvoja myseľ a aj tvoj osud slúžia tvojej duši naplniť jej zámer. Cieĺom je život. A keď sa to nedarí a ty sa vychýliš z dráhy, ktorú si pre teba želá tvoja duša, môžeš čeliť mnohým prekážkam a chorobám. Niekedy je práve choroba želaním tvojej duše, aj keď sa to zdá byť nepochopiteľné. Nech sa ti v živote deje čokoľvek, vedz, že aj dobré aj zlé pomáha tvojej duši dozrieť do lásky, pokory a múdrosti. Nezabúdaj, že aj keď si niekedy myslíme, že mozog je šéfom nášho života, skutočným bossom je život, ktorý sa v tebe chce realizovať (aj) skrz tvoju dušu. A záväzok, ktorý máš voči svojej duši a životu, sa nedá vypovedať ani v hodinu tvojej smrti. O mozog prídeš, o dušu (dúfam) nikdy.

Občas so svojou dušou zvádzame boj. Tlačí nás totiž do rozhodnutí, ktoré nie sú vôbec jednoduché. Núti nás vzdať sa svojich závislostí a vystúpiť z komfortnej zóny. Chce, aby sme rástli, nielen do výšky, ale aj do hĺbky. Chce, aby sme sa po hlave vrhli na miesta, ktorých sa najviac bojíme.

V tmavých hĺbkach duše sa človek občas stratí, pretože jej nerozumie. To preto, lebo duša k človeku neprehovára ľudským jazykom, ale obrazmi, ktoré sa môžu vymykať logike. Duša rozpráva jazykom umelcov, svätcov a mystikov. Niektorí ju nazývajú “božou iskrou”. Duša spieva všetkými tónmi lásky, odpustenia, pokory, vďačnosti a pokoja. Ak ju však zanedbáš, namaľuje do tvojho života výstražné obrazy desu a utrpenia.

Tak ako je úlohou tvojho tela slúžiť tvojej duši, tvoja duša slúži celému stvoreniu dospieť do šťastia, lásky a radosti. Nestoj jej v ceste. Pomôž jej.

Buď. Tvor. Zdieľaj. To je tvoja služba. Tvojou úlohou, ktorá obohacuje teba aj ľudí v tvojom okolí, je skrz bytie v sebe svojou činnosťou pomáhať svetu a bytostiam v ňom dospieť, aby bol náš svet veselší, múdrejší, zdravší, silnejší, krajší a lepší.

Chcem, aby si to vedela.