Impertinentné slovo z nedeľnej školy. Stojí za hovno skoro tak ako všetko ostatné.
Nasledujúci článok nie je o tom, ako veľmi mám zlomené srdce, ale napriek tomu som silná, čo robiť, ak si chceš pri sebe udržať kokota alebo schudnúť do plaviek, a nie je ani o iných pičovinách, ktoré sa dočítaš na vyjebaných weboch pre ženy. (Niekedy mám pocit, že ženy už nie sú podľa contentšmejkrov ani ľudia.) Takže ak čakáš, že k tebe budem milá a dám ti to, čo chceš… A ak je vyššie spomenuté to, čo chceš… Nah. Fuck you.
Pod nočnou oblohou, ktorá vďaka svetelnému smogu kričí do vesmíru a priľahlých galaxií svoje SOS, kráča Impertinentná Lejdy sťa Nohavicov Darmodej z domácnosti do domácnosti, z chrámu do chrámu, z krčmy do krčmy, chodí po horách i po ľuďoch a hľadá, koho by pripravila o ilúzie.
Ilúzie vládnu našim mysliam a formujú ich v živé bytosti, v more mien, imidžov a tvárí.
Na pilieroch viery v naše ilúzie sme si vystavali vzdušné zámky, kŕmime nimi seba i svoje vzťahy, žijeme nimi a konáme v ich mene. A ony nás na oplátku živia svojou túžbou po autentickej skutočnosti. A tak splácame hypotéky a čakáme na koniec sveta alebo aspoň na koniec seba v snahe presvedčiť sa, že takto to má predsa byť.
V ilúziách hľadáme zmysel.
Pred tým, než začnem s neskutočne zmysluplnou metafyzickou úvahou o zmysle existencie, ktorá formuje nadpozemské sféry a navždy ti odjebe dekel, musím povedať, a to sa budem opakovať, že život má asi taký zmysel ako prd slona. Naznačuje, že by malo nasledovať niečo hlbšie, možno niečo, čo sa dá lepšie uchopiť, pozorovať a skúmať, a tak čakáš, čakáš na to hovno, skrývaš sa pred slnkom v tieni ozrutného a dobromyseľného slona, pofajčíš pár cigariet a možno si dáš osviežujúcu limonádu, sem-tam ťa hocijaký ziskuchtivý pytliak omylom strelí do kolena alebo ti nejaký šarmantný Talian vyrve srdce z hrude a zavše sa to čakanie stane takmer takým nekonečným ako táto nedokončená veta… A potom príde náklad strávených tráv a ty nevieš, či sa máš smiať alebo plakať, lebo však čakala si niečo ohromne spirituálne a pravdivé a na konci tunela si našla hovno.
Blahoželám ti, ak si v predchádzajúcom odstavci našla okrem toho hovna aj zmysel. Blahoželám ti, ak si ho našla vo svojich ilúziách.
Čomu veríš?
A prečo?
Ilúzie sú údajne skreslené vnemy skutočnosti. Impertinentná Lejdy vie, že akákoľvek skutočnosť je ilúzia, ktorej dobrovoľne odovzdávaš moc nad svojím životom. Ty si tá, ktorá interpretuje skutočnosť. Ty si skutočnosť a niet skutočnosti mimo teba. Ty si vedomie, v rámci ktorého skutočnosť nadobúda formu a obsah. V každom momente si nekonečným radom možností, ktoré limituješ torzom svojej oklieštenej viery vo svoje ilúzie a wannabe názory. Toto má zmysel a toto nie, hovoríš, lebo v toto verím a v toto nie a navyše si to tak čítala aj vo vyjebanom Secret-e. V očiach Impertinentnej Lejdy je to všetko jedno, zubami to melie na prach.
V čo veríš, to je skutočné.
Vyššie napísané pravidlo si zapamätaj a skús pozorovať jeho prejavy vo svojom živote. Vystríham ťa však, zaobchádzaj so svojou vierou opatrne, vyber si zodpovedne boha, do ktorého ju vložíš a nenechaj sa opiť rožkom alebo názorom vyštudovanej blogerky o tom, že zmyslom jej života sú trojštvrťové nohavice a matný rúž od Kylie Jenner.
Never ani Impertinentnej Lejdy. Napokon, tá existuje len ako zhluk hlások a slov, ako závan pravdy, ktorá rozhodne nie je ilúziou navoňaná zdochlina, ale núti ťa zbaviť sa toho jediného, na čom ti vo všetkom tom puchu záleží – voňavého a bezchybného seba.
Impertinentná Lejdy je skutočná, aj keď celkom paradoxne, vôbec neexistuje. Jedného by z toho mohlo aj mrdnúť, mohol by prísť o život a celkom seriózne zomrieť, ale Impertinentná nie… Tej neexistencia v živote nezabráni, ani keby bola skopaná pod obraz Boží.
Vyššie napísané je všetko, čo ti nateraz poviem. Je to určené tebe, ktorá porozumieš. Ak máš nejaké otázky, tak mi pokojne napíš.
Enjoy your piči.
