Na čo všetko jebem: Správy
Pamätáte si tie časy, keď ste boli deti a v noci ste nedokázali spať, lebo ste sa celí natešení nevedeli DOČKAŤ, kedy bude konečne ráno, aby ste sa mohli hrať playstation, čo vám doniesol Ježiško pod stromček? Tak presne tak isto sa ja v poslednom čase cítim každý deň. Tento *doplň prídavné meno* život ma baví tak neskutočne veľmi, že sa neviem dočkať, kedy bude ráno, aby som mohla vstať a užívať si opäť svoju hru na robotu.
A tak to bolo aj v piatok. Vstala som s úsmevom na tvári, umyla si škamry a posadila sa na jogamatku. Natiahla som sa až do Nepálu, pozdravila všetky svoje energie a v meditácii spomínala na to, ako neskutočne veľmi si vážim samu seba za to, že som až tak mega popiči človek, že keď som ako 8-ročná spadla zo stromu u nás v lese za domom, prišiel ma zachrániť rovno z neba sám anjel. Normálne sa zhmotnil, zhustil svojím dychom vzduch okolo mňa a ja som spadla z niekoľko metrovej výšky na riť bez jediného škrabanca s takým tým: “WTF?!” v duchu, lebo som nechápala, čo robí anjel v Poltári, keď to také mesto, že síce obecné, ale na konci sveta.
Po tichej oslave svojej úžasnej schopnosti dotiahnuť do Poltára vesmírne bytosti som bola pripravená hodiť si na panvicu dve vajcia. Kto ma pozná, vie, že v poslednom čase raňajkujem buď vajcia, ovsené vločky alebo 100 gramov hydinovej šunky. Ale vajcia sú že TOP.
Ako si tak celá natešená vykračujem do kuchyne, čo sa nestane? Počujem z obývačky nejaké nezrozumiteľné hlasy. Hovorím si: “ČDPČ?” Hneď z rána rozruch u mňa doma? Veľmi som sa potešila. Hneď som si predstavovala, ako má Dušan meeting cez ZOOM a ja mu budem môcť do toho vstúpiť so svojimi vajcami a s jemnou otázkou na perách pre jeho kolegov: “Tak čo, chlapci, už ste tam v tom korporáte pripravení na druhý príchod Krista?”
No lenže keď som prišla do obývačky, zistila som inú vec. Dušan nechal zapnutý televízor a, asi aby ho nemusel pozerať, zmizol. A naschvál nechal zapnuté Správy. Keď som to počula, skoro ma šľak trafil. Moja amygdala bola v stotine sekundy vystrelená ako CFO na kokaíne – ten CFO, čo má dom na Kolibe, milenku mu cez obednú prestávku robí office manažérka Zuza a nechce sa rozviesť, lebo by musel žene dávať z majetku.
Keď ma negatívna energia Správy vycítila, bola okamžite v útoku: “Teraz ťa dojebem na tri životy touto správou o tom, že planéta v roku 2036 vybuchne, lebo celé ľudstvo je plné kokotov, čo na ňu serú, aby splnili svoj kvartálny plán. Ale hádaj čo? Nič. Presne to bude všade po roku 2036. Ľudia budú horieť a potom zmizne vesmír a nikde už nebude nič. Tento svet je vskutku odporne hrozné miesto. Tieto informácie sú overené… Tento chuj je skorumpovaný… A najhoršie na tom je, že keď zobral peniaze, tebe žiadne nedal… Tento je vrah… Tento je len odporne škaredý… Táto si myslí, že má nádej, len ak predá dosť chujovín… Tento nemá na elektriku a bez peňazí asi zomrie, lebo nikto na celom svete mu nikdy nepomôže… To znamená, že zomrieš aj ty… Títo doktori už nechcú robiť na Slovensku, lebo nemajú na rožky. To znamená, že všetci zomrieme, lebo kto tomu zabráni, ak nie doktori? Niet úniku z tejto mizérie. A najhoršie nie je to, že zomrieme, ale to, v akom hroznom utrpení. A nebudú nás mať ani kde pochovať, lebo keď Zem vybuchne, nebudú mať kam… Musíš si rýchlo pohnúť, aby si do roku 2036 stihla splatiť hypotéku, lebo inak zomrieš.”
Rýchlo som hľadala ovládač, nech to diablovo vysielanie vypnem. Po tom, ako na mňa Správy tak odporne zaútočili, som musela dýchať pránu 5 minút, aby som si upokojila čakry.
Bežne by som o takom čase mala svoje vajcia už dávno zjedené a tešila sa do roboty, kde mám vždy príležitosť pozdraviť ľudí a vydať sa s nimi na lingvistické dobrodružstvá.
Namiesto toho som písala Dušanovi na Whatsapp: “Dušan, zabudol si, že jebem na Správy alebo čo? 😱”
Dušan odpísal: “A to nevieš na ne jebať, keď sú zapnuté?”
Napísala som: “Ty nerozumieš, ako funguje vesmír?”
Dušan odpísal: “Ktorý jogurt mám kúpiť? A koľko? Nepamätám si.”
Napísala som: “Bezlaktózový. Ten čo vždy.”
Dušan odpísal: “To je ktorý, ten čo vždy…”
Napísala som: “Už tri roky jem vkuse ten istý bezlaktózový jogurt a ty nevieš ktorý?!?! Hrom aby ti udrel do pipíša!”
Dušan odpísal: “Neviem, neviem, či ti tvoj milovaný Boh odpustí tieto nadávky len preto, že si zaplatíš mesačný jogový retreat na Bali za STOTISÍC EURO, dpč. KTORÝ JOGURT MÁM KÚPIŤ.” Pridal k tomu *rozmazané fotografie jogurtov zo všetkých zlých uhlov*
Dušan na mňa márne skúšal svoju stratégiu na odvrátenie pozornosti len preto, aby sa odo mňa nemusel naučiť, ako funguje vesmír.
Napísala som mu: “Správy sú ako oheň, Dušan. Keď sa dotkneš ohňa, popáli ťa. Keď sa pozrieš na Správy, dojebú ťa. Oheň ťa spáli za chvíľu. Správy ťa tiež dojebú za chvíľu. A vieš čo? Môžeš celý deň meditovať a byť Budha, ale keď si Budha a dotkneš sa ohňa, popáli ťa. A keď si Budha a pozrieš si Správy, dojebú ťa. Takto funguje vesmír v tele, Dušan. S týmito živlami sa neradno zahrávať. Ty si nepočul, že diabla neradno pokúšať?”
Dušan odpísal: “Neviem, čo by si robila, keby mi teraz naozaj hrom udrel do pipíša…”
Napísala som: “To, čo vždy.”
Dušan odpísal: “Čo?”
Napísala som: “No buď meme alebo praženicu.”
Dušan odpísal: “……..”
Napísala som: “Čo?”
Dušan odpísal: *fotka jogurtu*
Napísala som mu: “To nie je ten jogurt, čo mám rada.”
Dušan odpísal: “😈”
Zvyšok dňa bol už našťastie v poriadku, nakoľko som celý deň strávila v robote tým, že som pekne krásne jebala na Správy. Dnes detto. Už sa teším, ako sa na ne vyjebem aj zajtra, aj napozajtra a aj potom počas celého roku 2023 až do roku 2036.
