NÁVOD: Ako si dodrbať život alkoholom?! (Len pre statočné ženy!)
Agáta je jediný človek, ktorý povie človeku do očí, že je kokot. Ostatní to robia poza jeho chrbát.
Agáta je obrovská súčasť môjho tvorivého potenciálu. Spolu sme sa prechľastali pubertou, spolu sme chodili tvoriť sarkazmus a iróniu poza školu, spolu sme ako deti pozerali Rychlý prachy a divili sa, čo sú chlapi ochotní urobiť pre jednu <pizdu>. Rozumej – platiť, sú ochotní platiť.
Za chyby sa vždy platí.
Iste vás preto neprekvapí, že sa s Agátou občas zídeme pri káve a preberáme ženskú soft literatúru. Čo iné by sme predsa robili, že? Samozrejme som sa naposledy ako vždy rozplývala nad voľným pokračovaním Odviate vetrom.
Agáta na margo mojich preferencií hovorí: „Som priaznivec Jany Eyrovej. Je to ako Čakanie na Godota. Čakáš na sex a nič.“
Janu som nečítala, ale zrazu som porozumela, prečo je taká obľúbená. Veľa žien sa s ňou dokáže stotožniť. Čakajú na sex s nejakým alfasamcom a nakoniec im ako na potvoru ostane zajebať si s nejakým slepým a chudobným „nie je to už to čo to bývalo“ šľachticom. Alebo ešte horšie. S futbalistom. Alebo ešte horšie. So šoférom kamiónu, čo má syfilis od tej prostitútky, čo šlape na benzínke v Detve.
„Všetci sú zahalení v metroch vlny a rozprávajú o čistote a Bohu a v skutočnosti chcú jebať. Potom sú celú knihu všetci nešťastní a ty s nimi,“ vraví Agáta.
Strasie ma od hnusu. Pokrytectvo má na mňa podobný účinok ako vietor, čo fúka zo severu. Proste Bŕŕŕ.
„To bola ale hnusná doba,“ vravím, odpijem si z kávy a ďakujem za emancipáciu. Aby ste vedeli, ja som pred tromi týždňami zistila, že som feministka.
„Garantujem ti, že ani v tej dobe by sme sa nevydali,“ pokračuje Agáta.
„Nevydali by sme sa napospas kokotom,“ odvetím a rozmýšľam, čo by zo mňa, vychýrenej feministky, mother of meme, beztvarého gnóma a večného pútnika, asi bolo. Rodina by ma určite vydedila. „Bola by som žobrák,“ hovorím nakoniec, lebo nič iné mi logicky nevychádza.
„Bola by si skôr prvý influencer. Chodili by sme s prúteným košíkom na ovocné trhy natajňáša popíjať pálenku, lebo pravá dáma sa predsa neožiera. Teda, nie na verejnosti,“ vymýšľa Agáta.
Hneď sa mi zacnie za časmi, kedy ľudia ešte pili civilizovane. Rozumej, potajomky. Všetci teraz chľascú bez ostychu, ako keby nešlo o závislosť. Prisámvačku, že týmto štýlom si o 30 rokov budú všetci pichať v krčmách do žíl marihuanu a bude to považované za normálne.
„Agáta! Musíme spoločnosti navrátiť poriadne móresy! Piť verejne nie je predsa taká sranda, ako sa skrývať s fľaškou po tieňoch! Pamätáš, ako sme ako deti museli utekať pred políciou, keď sme si chceli vypiť z tej pálenky, čo si ukradla z domu?! To bolo vzrušenie! Nie takéto verejné „nalejem si za pohárik“!“
Agáta so mnou súhlasí: „Ja už dlho pijem verejne a nie je to veru taká sranda, ako som si myslela v puberte. Koľkokrát sa mi už ani nechce piť a idem po večeroch radšej študovať. Minule som sa tak išla pozrieť do chladničky a vieš, čo som tam našla? Fľašu nedopitého vína od soboty!“
„Hrozné,“ vravím a zamyslím sa nad sebou. „Ja tam mám oleje. Tekvicový, ľanový, makový a aj olej z pestreca mariánskeho.“
Agáte z toho vstávajú vlasy dupkom. Takto sme teda dopadli, myslíme si obe skrúšene a už ani tá káva s rumom nám nechutí.
Chceš si dojebať život alkoholom? Urob to predsa tajne!
Spoločenské stretnutia strácajú svoje čaro, lebo už sa nik nehanbí za to, že má problém s alkoholom. No aké má takéto pitie čaro? Za starých zlatých čias malo tajné pitie v spoločnosti úroveň.
Treba pamätať na to, prečo piješ! To nie je len tak, že si dáš za jeden zdravotný pohárik vo sviatok. Ty predsa musíš vedieť, že ak chľastáš, tak predsa preto, že sa chceš čo najskôr zabiť. Zlikvidovať! Najskôr ti odíde rozum, potom zdravá farba alebo pečeň. Potom od teba odíde rodina a priatelia. Potom ťa vydrbú z roboty, lebo na spitinu sa nedá stále spoliehať. Navyše, nebudeš sa trápiť tým, kam investuješ svoje úspory. Máš jediný cieľ! Pálenku! A vôbec ti pritom nevadí, že si žena. Si predsa emancipovaná a piješ takisto, ako hocijaký iný chlap! S tým rozdielom, že to robíš všetko tajne.
Nech ti pri pití pomáha nasledovné pravidlo:
Nech ti nestojí v ceste, že si žena. Pi ako poriadny chlap!
To kto kedy povedal, že žena musí byť atraktívna, aj keď pije? Ak na šalát, tak potom so všetkým všudy. Keď už máš piť, tak nasračky, ako sa vraví. A to sa tak vraví preto, že tvoja tvár pri pití stráca kontúry, svaly ochabujú a všetok tvoj mejkap vyzerá jak hnusná machuľa. Keď žena pije, často totiž plače. Špirála sa mieša s bronzerom a rúžom v slzách, čo si potláčala od roku 1998, a vzniká z toho pekná sračka. No hanbil by sa za to správny chlap? Nie, predsa! A čo sú ženy menej?! Vieš čo, keď chceš, ožer sa rovno na cecky ven a narážaj nimi do stien cestou na hajzel. Aj tak záchod nenájdeš a vykonáš svoju potrebu za nejakým kríkom alebo pod stolom. Hlavne sa snaž robiť to všetko tajne. Tvojím jediným svedkom môže byť iba tvoja najlepšia kamarátka, ktorá stráži tvoju tajnú riť.
A na margo poriadneho pitia ešte pripomeniem, že sa nemusíš obliekať ako chlap, ak piješ ako chlap!
Nie je nič lepšie, než tajne prepiť výplatu v drahých šatách. Najmä, pokiaľ tie šaty po treťom poháriku nevieš ovládať a kde tu ti spod lemu vykukne vagína. Lebo hups.. zabudla som si obliecť gaťky.
