Hľadáš zmysel života? Impertinentná má bullshit, ktorý potrebuješ.
VAROVANIE: Nasledujúci príspevok som písala nasratá.
Každý, kto ma pozná, vie, že mojou veľkou záľubou je okrem vulgarizmov vo vetách počúvanie rôznych tematických príhovorov motivačných spíkrov.
Robím si prdel. Nikto ma nepozná, dokonca ani vlastná mama. Ale na revanš ani ja nikoho nepoznám, takže je to fér.
Každopádne, to s tými záľubami je fakt. A teda som našla motivačný príhovor o tom, ako ostať veľkorysá a necítiť sa pri tom nachuja od motivátorky, ktorú z pasie followujem slash ignorujem na facebooku.
Keďže som si vypočula prvé tri sekundy z toho príhovoru a potom som ho vypla, aby neuškodil môjmu jemnocitu a nepoznačil navždy môj starostlivo nahonobený názor o tom, ako to v skutočnosti je, vôbec neviem, o čom ten videomonológblog bol. Napriek tomu mi to stačilo na to, aby som sa nadchla a nechala zo seba vytrysknúť nasledujúci bullshit.
Takže ty sa chceš rozdať, aby ťa ľudia mali radi?!
Chceš im dať aj posledné, nasilu im pomáhaš aj proti ich vôli? Keď vidíš bezdomovca, hneď mu kupuješ suché rožky, lebo máš výčitky, že sa má horšie jak ty?!
Vieš čo by ti na to povedal Paviel za tvojím chrbtom? „A nie si ty tak trochu piča?“
Takže ty chceš byť veľkorysá. Naučili ťa, že len vtedy ako ľudská bytosť za niečo stojíš. V prípade, že sa necítiš, aby si zase pracovala nadčasy zadara za svoju kolegyňu, si úplný odpad. Tak to ti blahoželám! V takom prípade si naozaj zaslúžiš cítiť sa nachuja.
Kde si vôbec prišla k tej otravnej myšlienke, že by si mala niečo cítiť pri tom, ako niečo dávaš? Hovorím o pocite zadosťučinenia, napríklad. Veď by to predsa malo byť také prirodzené, ako keď nikomu nedáš nič. Načo sa nad tým máš pozastavovať tri roky a cítiť sa neustále napiču buď preto, lebo si dala, alebo sa cítiť napiču preto, lebo si nedala.
To kde sme?! (pozn. autora: Impertinentná Lejdy je pobúrená a odchádza si zapáliť ajkosku.)
Veď je to všetko jedno!
Prezradím ti veľké tajomstvo, ku ktorému majú prístup len vyvolení. A aj to len po neskutočne trýznivom životnom období, ktoré človeku pripadá ako peklo. Na svete existujú len dva typy ľudí:
- Zmrdi
- Tí, ktorí ešte nevedia o tom, že sú zmrdi
Ak si myslíš, že si dobrý človek len preto, lebo sa podelíš so psom o salámu, daruješ kamoške permanentku do fitka, prípadne sa zdržíš a neuštedríš svojmu stalkerovi kopačku na solár, tak sa mýliš. Nič a nikto na svete z teba nemôže urobiť dobrého človeka. Nič z teba takým istým spôsobom nemôže urobiť zlého človeka.
Si zmrd ako každý iný, aj keď ti nad hlavou žiari gloriola.
Si proste človek. A si super presne tak, ako každý iný v ktoromkoľvek stave.
Je to, ako keby si sa pozrela na nebo a videla by si slnko a oblak, kde-tu by preletel vták či vojenský dron, a ty by si si vypichla ten oblak a skríkla by si naň: „Och, to je ale krásne nebo!“ a pritom by to bol len ten oblak, jeho časť.
Vieš, prečo ťa veľkorysosť oberá o toľko energie? Pretože jej venuješ príliš veľa pozornosti, ktorú si vonkoncom nezaslúži.
Niekedy cítiš, že ťa ľudia oberajú o všetku energiu. Rozdávaš na miestach, kde si to nevážia a nezaslúžia. Ak naozaj túžiš byť veľkorysá, ale nechceš sa cítiť nachuja, mám pre teba dve rady:
- MAJ V PIČI!
- VYSER SA NA TO!
Aplikuj moje rady v malej dávke do života aspoň raz za dvadsaťštyri hodín a iste sa ti uľaví.
Enjoy your piči.
