DRZOSŤ! Môj úhlavný nepriateľ ma prekvapil u mňa doma! ŠOKANTNÉ!!!
Máš nepriateľa? V dnešnom svete je moderné obklopovať sa samými priateľmi. Idem s priateľmi na kávu, idem s priateľmi do kina, idem s priateľmi na dovolenku… Pomaly nikto sa už nestretáva so svojimi nepriateľmi.
Pekne pseudovedecky si poďme definovať nepriateľa.
Na dejepise nás učili, že nepriateľ je človek z inej krajiny, ktorý ťa chce zaklať šabľou alebo zastreliť, prípadne ťa spolu s tvojimi deťmi odviezť do svojej krajiny ako otrokyňu a zabrať tvoju pôdu a tvoj dom. Polopatisticky povedané, proste dojebať tvoj život. Práve na troskách tvojho života, respektíve na tvojom hrobe, má tvoj nepriateľ zámer budovať a rozširovať svoju monarchiu, ríšu… Whatever. Jeho politické ambície sa stávajú osobnými v momente, keď ti vojak v službách nepriateľa prebodne 20-krát brucho bajonetom.
V minulosti tých nepriateľov teda bolo!
Väčšinou to boli náčelníci a vodcovia dobyvačných vojsk. Napríklad hún Atila alebo Džingischán… Kedysi totiž power nebola smart, ale bola hard. Ak si chcela dobyť krajinu, musela si byť vrah a nie žiadny diplomat.
V dnešnom svete by ti na dvere zaklopal najskôr vyjednávač so soft ponukou na odkúpenie tvojho pozemku s tým, že život si môžeš nechať. Keby si povedala nie, tak by sa snažil vyjednávať až do momentu, keď si povieš hmmm, lepšie vziať peniaze a žiť na ulici. Problém by nastal až vtedy, kedy by si povedala: „Nepredám ani za svet.“ Tvoj smart nepriateľ by v tom momente použil svoju hard power a nakopal ťa do zadku alebo do bezvedomia.
Samozrejme, že si preto radi držíme svojich nepriateľov čo najďalej za plotom. Obklopujeme sa pevnými a vysokými plotmi alebo pevnou a vysokou byrokraciou, ktoré nepriateľ so svojou mačetou a úmyslom zdrať ťa z tvojej kuracej kože len tak nezdolá.
Tak si vieš predstaviť moje prekvapenie, keď som sa ráno zobudila a našla som svojho najväčšieho nepriateľa u seba doma. Samozrejme, že som sa vyľakala. Nerozumela som, ako sa ku mne dostal. Či podkopal môj plot alebo ho niekto pustil, keď som nedávala pozor… Každopádne, myšlienky na to, ako sa to stalo, mi prd pomohli.
V mojom dome bol môj nepriateľ a išiel mi po krku. Chvíľu som mala pocit, že si myslí, že si ho nevšimnem. Ozrutu. S besniacou papuľou a šialeným výrazom v očiach. S krvavou mačetou v ruke. Ale mal smolu, všimla som si ho. Stačilo, že som sa pozrela do zrkadla a hneď som ho uvidela. Stál predo mnou jeden z mojich najväčších nepriateľov a hľadel na mňa rovno spoza mojich očí.
Hovorím o jednej zo svojich súčastí. Tak, ako každý jeden, aj ja sa skladám z mnohých. Problém nastáva vždy, keď si niektorá zo súčastí tej, ktorú hrdo volám JA, začne nárokovať na celý môj život a keď si ho chce celý prostredníctvom môjho tela, mojej mysle a práce mojich rúk uzurpovať pre seba.
Samozrejme ma najskôr striaslo, keď som svojho nepriateľa uvidela tak blízko. Veď nás učili, že nepriatelia sú vždy niekde vonku a zbroja proti nám! TAM VONKU! A zrazu hen… Tu stojí, kokot. Vo mne. Zase raz.
Cítila som, ako ma chce z vnútra mojej kože roztrhať na kusy. Čo by si robila ty na mojom mieste?
Ja som ho vzala na kávu.
V tomto momente pijem s mojím nepriateľom kávu. Vediem s ním dialóg. Pýtam sa ho, čo chce. Nevyzerá to teda ružovo. Chce ma zničiť, takže keď dopijeme kávu, budem ho musieť vykopnúť tam, kam patrí.
Najlepšie sa bojuje proti takému nepriateľovi, ktorého poznáš. A aj môj nepriateľ má meno, ktoré hrdo nosí. Jeho prezývka je minulosť. Celým menom sa volá Osobná História. Zavše sa samozrejme vydáva za históriu predkov, dokonca národov či históriu sveta, galaxie atď. Osobná História je jedným z najmocnejších prirodzených nepriateľov človeka. Tí, ktorí o jej moci už počuli, mi budú rozumieť.
Osobná História má moc presvedčiť ťa, aby si sa v jedinom momente, v ktorom sa cítiš živá (teda v tomto momente, ktorý sa preslávil aj vďaka práci Eckharta Tolleho), cítila presne tak, ako ona chce. Je len niekoľko možností, ako ona chce:
1. pyšne (naduto)
2. napiču
Táto moc pramení z udalostí v minulosti, ktoré s tebou majú niečo spoločné. Nejakým spôsobom sa ťa dotkli. A tu narážame na kameň úrazu. Osobná História funguje na základe domnienky, že všetky tie udalosti v minulosti sa už v tej minulosti aj skončili a tam patria. Preto si ju často nevšimneš. Obchenduje v tvojom dome, robí ti všade bordel a vôbec si neuvedomuješ, že tam TERAZ je. Veď je to predsa história… Ako je možné, že je u teba doma teraz, keď patrí minulosti?! Pekná debilina…
No vidíš, dôsledky všetkých udalostí z minulosti stále trvajú. Nesieme si ich so sebou, sú v nás stále prítomné. Udalosti našich životov v nás stále žijú, nepatria histórii. Sú v nás TERAZ. Skús ma v mojom tvrdení cítiť. No klamala by som ti? To už sa ty musíš rozhodnúť.
Osobná História za teba veľmi rada rozhodne. Tá kurva ťa pokojne zviaže, hodí do hlbokej jamy a tam ťa nechá zhniť.
Osobná história má moc priviezť ťa do svojho osobného pekla. A vieš prečo? Lebo veríš, že je tebou.
Veríš tej mrche každé jej slovo. Stáva sa pre teba mantrou, ktorú si neustále opakuješ. Stáva sa základným kameňom tvojej osobnosti. „Áno, v tretej triede na základnej škole som sa pocikala a ešte TERAZ sa hanbím.“ Na tomto príklade vidíš, že ak pracuješ TERAZ so svojou hanbou, pracuješ v skutočnosti so svojou Osobnou Históriou, ktorá sa v prítomnosti skrýva za tvoje pocity.
Je to osobné.
Osobná História ti bráni vidieť celú bytosť, ktorou si. Väzní ťa ako nešťastného psa a výnimočne ťa pustí na prechádzku, aby si sa vymočila mimo vlastného dvora. Tak to robí, pokiaľ sa jej podarí dobyť ťa. Nezabije ťa hneď. Zotročí si ťa a žije prostredníctvom tvojho života.
Takže, ak sa ti zrovna nechce byť otrokom, môžeš Osobnú Históriu demaskovať. Pamätaj, skrýva sa v pocitoch. Vďaka nej sa cítiš:
1. pyšne (naduto)
2. napiču
Mňa s ňou teraz čaká súboj. Ešte neviem, ako dopadne. Ani to, či niekedy dopadne. Pravdepodobne si ho so sebou budem vždy a všade nosiť. Možno sa z nás stanú kamošky a môj ďalší článok bude o tom. Uvidíme. Dám ti vedieť.
Enjoy your piči.
