čakám, kým vyletí vtáčik. kým niečo zaspieva. dvere na klietke má otvorené, ale akosi tam stále sedí, uprostred svojho vlastného väzenia a nespieva. dívam sa na neho už nejaké tie roky, skrýva si hlavu pod krídla a ja sa nestíham čudovať. vtáčik, dvere sú predsa otvorené, tak prečo sa skrývaš, prečo nelietaš? vrajČítať viac
už som nedúfala, že stretnem lásku, všade na mňa číhali vzťahy, ktoré niečo chceli, boli aby boli a držali za ruku, mali sa čím pýšiť, ale keď som sa dívala do ich tváre, aj keď som vždy chcela nájsť v ich výraze porozumenie, našla som len otázku. ľúbiš ma? ľúbiš ma? kto juČítať viac
na tvojom dvore leží vojak v kaluži krvi, vzpína k tebe ruku, chcel by trochu vody, ale ty akurát meškáš do roboty a tak ho úctivo prekročíš s tichým: “prepáč, dúfam to veľmi nebolí…!” ale bolí. Bolí to sakra veľmi. Neviem, či viac rany utŕžené v boji alebo tie, čo stále krvácajú vČítať viac
hovno mi záleží na tom, aké má báseň rýmy, je ma prd po tom, akou slabikou sa zas končí ďalšie tvoje zbytočné slovo lebo to máš, plné ústa slova, čo dobre znie, no v srdci čerta, diabla a k*k*ta. a to je dôležité – nie to, čo tvrdíš, ale s akým úmyslom, odČítať viac
