pre teba.
som vďačná
po dlhých rokoch konečne cítim
prepáč a ďakujem
na mieste, z ktorého dýcham.
odpusť mi,
že som vtedy nemohla byť s tebou,
nemohla si vedieť, aké to je,
keď ťa milujem,
aká si v mojej láske silná,
aká si krásna a
veselá. Prepáč.
nebola som tam,
bola som zlá.
ďakujem, že si to nevzdala.
ďakujem, že si každý deň vstala
a opäť to hrala na smiech,
so všetkými tými šminkami, keď si si maľovala krajší výhľad,
ďakujem, že si dúfala,
ďakujem, že si hľadela vždy hore, aj keď si sa mohla dívať z výšky, na všetko, a na všetkých,
ďakujem, že si ma skúšala nájsť,
ďakujem, že si prešla úzke cesty,
kde sa skrývali kusy mojich kostí a mojej krvi,
ďakujem, že si našla tú, ktorá som, keď ťa milujem,
ďakujem, že si sa ma dotkla
na tom najstrašnejšom mieste
a zasmiala ho farbami,
ďakujem, že si ma pozbierala,
keď som bola všade a povedala,
že aj keď patrím svetu, najskôr patrím tebe.
prepáč, že som tam nebola,
keď si sa dopustila hriechov z blbosti,
prepáč, že som ťa nechytila, keď si padala,
prepáč, že som sa ťa nezastala, keď ťa svet ponížil,
prepáč, že som ťa pri bolesti nedržala za ruku,
prepáč, že som tú hrôzu vôkol necítila,
prepáč, že som dopustila, aby do teba svet hlasno prenikol bez dovolenia, keď si si chcela oddýchnuť, a udrel ťa na mieste, z ktorého žiješ,
p, že som nepočula, keď si kričala do večnosti, až kým neprišla záchranka,
prepáč, že som nekričala s tebou,
prepáč, nebola som tam,
bola som zlá.
ďakujem za tvoju radosť,
napĺňa môj deň teplom, aj keď slnko nehreje,
ďakujem, že k sebe patríme,
ďakujem, že sú to tvoje ruky, ktoré hladia moje slzy,
keď som dojatá, lebo vidím čosi pekné alebo škaredé,
ďakujem, že sa každý deň môžem prebúdzať v tvojom srdci a v tvojom pohľade,
ďakujem, že si mi dala čas sa vyliečiť, keď každý nástojil, že musím rýchlo žiť,
prepáč, že ťa milujem
až po tak dlhej dobe.
ďakujem, prepáč a ďakujem, že ta môžem milovať, aj keď som bola zlá,
a nebola som tam.
