nádej.
čakám, kým vyletí vtáčik.
kým niečo zaspieva.
dvere na klietke má otvorené,
ale akosi tam stále sedí,
uprostred svojho vlastného väzenia a nespieva.
dívam sa na neho už nejaké tie roky,
skrýva si hlavu pod krídla a ja sa nestíham čudovať.
vtáčik, dvere sú predsa otvorené, tak prečo
sa skrývaš, prečo nelietaš?
vraj sa bojí, bojí sa smrti,
bojí sa, že svet je príliš veľký, že sa unaví.
bojí sa svetla a ľudí a detí,
bojí sa každého stvorenia.
a ja čakám s ním, viete, je to môj priateľ,
je to môj odveký súputník.
mám ho tu nechať, prestať ho kŕmiť?
viem, strach je vždy silný protivník.
no ja sa nevzdám,
čakám,
kým vyletí vtáčik,
v čakaní som majster, čo to presedím, prebdiem, prečkám.
čakám dni, roky, celé storočie,
čakám, lebo nič iné už nemám
len nádej,
že vyletí vtáčik,
pár ráz ho porazia, no on vzlietne znova.
