Vždy som chcela poznať. V krajine, kde som sa narodila, sme po zotmení nemohli chodiť von. Také bolo status quo. Ľudia v noci neopúšťali svoje príbytky a ani si nepamätali, či niekedy boli časy, kedy po zotmení bežne chodievali von. Občas tento fakt dotazovali malé deti, keď sa pýtali svojich rodičov, prečo ľudia
Oteplieva sa a to znamená, že Slovákov a ich auru bude viac cítiť. Nie je žiadnym tajomstvom, že ostatné národy si o Slovákoch väčšinou myslia, že smrdíme. A kým začneme obviňovať našich milých dobrosrdečných ľudí, že smrdia preto, lebo sa neumývajú – nemusí to byť celkom tak. Je načase šíriť medzi ľuďmi osvetu
Dala som dokopy zoznam samozrejmostí, lebo niektorí ľudia ešte stále nevedia, že sa nemusia ospravedlňovať za: Za existenciu tak, ako si Za to, že dýchaš. Za to, že ti bije srdce a keď ti je zima, tak cítiš zimu a keď ti je teplo, tak sa chceš vyzliecť. Za to, že keď si
Stála som v opustenej krajine, kde nič nebolo. Až keď som si uvedomila, že opäť cítim, uvidela som, ako z ničoho vystupuje niečo. Na horizonte sa vztýčili obrovské sopky. Chŕlili popol a lávu. A tiež strieborné pramene vriacej vody vystreľovali spod zeme v gejzíroch až k nebu. Potom padali zas dole, kde sa
S radosťou nechám tento svet za sebou, Aj keď s ťažkým krokom, so strachom, Toto srdce sa nebojí, Bije pre to, kam padá. Som s ním jedno. Jedno so životom. Keď to vôkol mňa buchne a všetko sa rozpadne, Zavolám matke a poviem ďakujem, Neplač za mnou, Padám na miesto, kam patrím, Premením
I lost Stratila som Prišla som o dieťa V jednej chvíli bolo živé Teplé Moje A v ďalšej si ho v mojom objatí našla druhá, Odniesla ho Preč tou zimou Po čiernej vode Odniesla všetky jeho prenádherné vône, Neostalo mi nič Iba prázdne Ruky Zavraždená náruč, Prázdne dni, Myseľ pre plač Priestor, Ktorý
keď bolesť odíde, kam odíde? rozplynie sa vo vzduchu? len tak zmizne? keď bolesť necítim, cítim po nej prázdne miesto, tam kde bola, je zrazu prázdny priestor, je to taký ten pocit, ako keď ti v puzzle chýba jeden piece, necítiš bolesť, no necítiš vôbec nič a tvoj obraz nie je úplný. popravde,
“Rozišiel som sa s priateľkou,” povedal mi v pondelok o 8:30 známy ešte predtým, ako som si stihla dať kávu. Neprekvapilo ma to. Najmä nie po tom, ako som jeho frajerku videla v piatok večer inflagranti s lokálnym DPH-áčkárom. A spolu so mnou ešte ďalších 30 ľudí, ktorí boli v ten večer v
Už ste sa niekedy pozreli realite do očí a povedali si: „Wow. Tak toto je ono? Túto skutočnosť volám môj život?” Lebo ja si pamätám, ako som ju uvidela. Stála som v predsieni s tromi taškami nákupu, môj muž pil pivo a hral Xbox v obývačke a ja som sa na neho nemo
Moja kamoška, volajme ju Sára, na výške veľmi chcela ísť žiť do Dubaja. Už vtedy vedela, že Slovensko je pre ňu len taká väčšia dedina a že tu nemá budúcnosť, pretože*: *Absolútne vôbec si nepamätám, prečo tam vlastne chcela ísť, haha. Ale svoju budúcnosť tam naozaj našla. Ja som na výške narozdiel od
