Lejdylicious: Vyprdnúť sa na zmenu alebo Ako môžem spoznať, kto vlastne som?

sep 14, 2022 Impertinentná Lejdy Zdieľať na

Akýsi spirituálny influencer akurát napísal status o tom, že svet síce blčí v plameňoch, ale ak ho chceme zmeniť, musíme najskôr zmeniť samých seba. Vždy si rada vyhradím po prijatí takejto informácie dlhé minúty na jej spracovanie. Sadla som si na svoju leňošku a začala hútať: „Ak sa mám zmeniť, znamená to, že som teraz taká, aká som, naprd?“

Prezrela som si ruky, nohy, myseľ a pozrela som sa aj do prdele, aby som objavila, kde presne sa mám zmeniť. Akékoľvek tvrdenia beriem vždy dosť telesne. Objavila som vyrastené obočie a tetovanie, ktoré som si dala urobiť v 16-tich a zabudla som na to. Prelustrovala som svoje telo, postoje, svoje pocity, svoje bolesti aj nadšenia a snažila sa určiť, ktorú z tých vecí mám zmeniť, aby som nestála za úplné hovno a aby svet, v ktorom žijem, takisto nestál za úplné hovno.

Istým spôsobom rozumiem, na čo ten spirituálny influencer apeloval. Ale teraz ti ukážem odvrátenú stranu mince. Prilejem olej do ohňa.

NEMUSÍŠ SA ZMENIŤ (MIC DROP A STANDING OVATION)

Adoptovať si postoj: Musím sa zmeniť, môže byť nebezpečné. V podstate to totiž znamená, že „čosi so mnou nie je v poriadku“. Takéto tvrdenie podopierajú a vyživujú tieto myšlienky: „Nie som dosť dobrá. Nemala by som sa cítiť tak, ako sa cítim. Niečo robím zle, alebo, som zlý človek.“

Samozrejme, sú medzi nami zlí ľudia a škaredí bezsrstí reptiliáni, ktorých vyslalo rovno samo peklo a ich agendou je zahubiť živú dušu. Medzi hlúposťou, nevedomosťou a zlom je veľmi tenká hranica. Často ľudia robia zlé rozhodnutia a konajú škodlivo práve na základe vlastnej nevedomosti a hlúposti. Žiaľ, hlupák nevie, že je hlupák. A nám potom neostáva nič iné, než trpieť kvôli jeho skutkom.

Pre hlupákov nie je tento článok určený. Hlupáci o sebe nepochybujú. Tento článok je určený tým, ktorí o sebe majú pochybnosti.

Myslíš, že by si sa mala zmeniť?

A čo takto vykašľať sa na zmenu a najskôr sa pochopiť a prijať samu seba?

Dospeli sme do stavu, v akom sa nachádzame, pre rôzne príčiny. A nielenže je vďaka tomu náš svet údajne nahovno, ale aj my sme nahovno a, čerešnička na torte, dokonca sa za to hanbíme! Hanba a zahanbovanie je téma, o ktorej sa veľa nehovorí. Napriek tomu možno práve hanba stojí za tvojou potrebou zmeniť sa. A tvoja potreba zmeniť sa vyviera z neprijatia samej seba. A neprijatie samej seba súvisí so sebahodnotou. Nevážiš si samu seba. A vieš prečo? Lebo v druhej triede na základnej škole ťa vysmial nejaký kokotko.

Vieš, kto stojí prvý v rade, aby ťa zahanboval a zosmiešňoval?! Taký ten evil hlupák, ktorý nevie o tom, že je hlupák, napriek tomu, že všetci ostatní to už vedia. Viď kapitán Danko a jeho „cigánočka“… Dunning-Krugerov efekt je vážna vec! Ak si o ňom ešte nepočula, tak začni gúgliť!

V každom prípade, niekedy sa stávame obeťou takýchto hlupákov, vďaka ktorým svet blčí v plameňoch. Výraznou črtou hlúpeho kokotka je sebaklam. Sebaklam je taká sranda. Niekedy ovplyvní len určitú časť tvojho života. Napríklad si úprimná, pokiaľ ide o to, čo si myslíš o ostatných, ale klameš sa vo vzťahu ku sebe samej. Stáva sa to. Je to hlúposť a robí to z teba hlupáka. Ale v tomto článku mali hlupáci už priestoru dosť. Nechcem o nich písať. Vráťme sa k tej zmene.

Prvý krok k spoznaniu seba je uvedomiť si svoje limity.

Všetci, doslova všetci, ktorých poznám, si so sebou nesú fyzickú, mentálnu, emocionálnu alebo inú existenčnú bolesť. A všetci sa jej tiež pokúšajú vyhnúť, pretože ich privádza priamo k poznaniu dôvodu, pre ktorý sú jebnutí. Vyhýbame sa negatívnym emóciám a svojim negatívnym črtám ako čert krížu. Ak si dnes ešte nenapísala pod svoju fotku motivačný status, vieš vôbec písať?

Ak si niečo spravila zle, OWN IT a choď ďalej, čo si jak?!

V podstate ide len o to, že sa nemusíš zmeniť. Môžeš sa zmeniť. Nie je to nutnosť. Je to príležitosť. Cesta k zmene začína pri pochopení svojej nátury, svojich pocitov a svojho konania. Môžeš využiť svoje poznanie k tomu, aby si sa zmenila. Ale kto je natoľko zahojený okrem Ježiša Krista, že dokáže posúdiť, či tá zmena, ak nastala, bola k lepšiemu alebo horšiemu?

Raz mi jedna žena dala otázku, na ktorú nikdy nezabudnem: „Ako mám spoznať samu seba?“

Práve táto otázka je odpoveďou na potrebu zmeny. Až keď sa skutočne poznáš v dobrom i v zlom, vieš, KAM sa môžeš zmeniť.

Ja som to skúšala. Vyžaduje si to veľkú dávku odvahy a úprimnosti, lebo to, čo v sebe spoznáš, sa ti nemusí vôbec páčiť. Niektorí si myslia, že spoznať samého seba sa dá za zatvorenými dverami svojho tichého domova a že to všetko bude o tom, aká si popiči. Avšak sami pre seba sme občas slepou škvrnou. Pre vlastné oči sa nevidíme a o vlastnú myseľ si rozbíjame čelo.

K samej sebe vedie niekoľko ciest. Ja sa podelím o jednu zo svojich.

TELO NIE JE CINTORÍNOM DUCHA, JE JEHO OSLAVOU (katolíkom z toho možno vyhodí bojler do Fekišoviec)

Slovo duchovnosť skrýva hovno. Haha, ale veď ty vieš. Duchovnosť a telesnosť je v skutočnosti jedno a to isté. Dva konce tej istej palice. A kto o tom pochybuje, nikdy nerobil jiu jitsu alebo kontaktný šport. Ja som vďaka športu a sebaobrane veľmi rýchlo zistila, v akom priestore sa moje telo nachádza, aké má limity a aké možnosti. Zistila som, aká rýchla/pomalá v skutočnosti som, ako reagujem, keď sa cítim zastrašene alebo v prevahe. Myseľ ti o tom, kto si, ľahko navraví klamstvá v pohodlí tvojej komfortnej zóny. Ale v boji budeš veľmi ťažko predstierať, že si niekto iný.

Keď na teba útočí nejaký čávo nožom, je to prinajmenšom hrozné. A ak budeš predstierať, že je to v pohode, že on to tak predsa nemôže myslieť, nebudeš mať potrebu brániť sa. A keď sa nebudeš brániť, ostaneš s prepichnutými pľúcami. Tam ide fejk bokom a prichádza skutočnosť, ktorú dokážeš práve vďaka telu veľmi spoľahlivo precítiť.

Naproti tomu, keď na teba v office útočí slovne kolega, ľahko sa oklameš, že: „Veď on to tak nemyslel…“ Upcháš neviditeľnú ranu náplasťou chabej domnienky namiesto ospravedlnenia a šlus. Kamoško, on to niekde hlboko vo vnútri presne tak myslel a ty si zaslúžiš brániť sa alebo nastaviť druhé líce.

Prvý krok k spoznaniu seba je uvedomiť si svoje limity. Tvrdenie naspídovaných reperov a online biznismenov, že: „Nemám limity,“ je tak trochu pičovina. Máme limity. Poznať ich prináša možnosť zlepšiť sa. Ja som v prvom rade potrebovala spoznať svoje telesné limity. A práve skrz telo som sa naučila, že pravda o nás môže byť veľmi priamo komunikovaná skrz telo. Telesné pocity nikdy neklamú o tom, kto práve si. A práve vďaka nim si môžeš tiež všimnúť, ako často sa meníš. A hej, spoiler alert: Neskôr si uvedomíš, že okrem pocitov, myšlienok, spomienok a domnienok nie je na mieste, kde sa práve nachádza tvoje telo, vôbec nikto. Teda, okrem času a priestoru, kde sa to práve deje. Kde sa TY práve odohrávaš. Nie som si celkom istá ako zoberieš toto tvrdenie.

V každom prípade, želám ti, aby si našla niekoho, kto ťa bude milovať takú, aká práve si, sama v sebe. Nielen vo svojich myšlienkach, ale aj vo svojom tele. A potom, ak sa budeš chcieť zmeniť, zmeň sa z lásky k životu. Zmeň sa z lásky k sebe. A keď nie, tak sa na to radšej vyjeb. Ušetríš si mnoho trápenia.