Strata.
I lost
Stratila som
Prišla som o dieťa
V jednej chvíli bolo živé
Teplé
Moje
A v ďalšej si ho v mojom objatí našla druhá,
Odniesla ho
Preč tou zimou
Po čiernej vode
Odniesla všetky jeho prenádherné vône,
Neostalo mi nič
Iba prázdne
Ruky
Zavraždená náruč,
Prázdne dni,
Myseľ pre plač
Priestor,
Ktorý kričí ničím.
Toto srdce zmenilo farbu, som čierna.
Som ako ľad.
S dieťaťom umrela aj matka.
Nedýcham.
A tak to bolí
Bolí to tak
Že niet kam.
Žiaľ
Tak strašne to bolí…
Prebuď sa.
Nedá sa to vyjadriť
V tomto riadku žiadnym zvukom,
V tomto živote
Žiadnym pohybom
Občas sa nájdem, keď ťa chcem pohladiť
Poláskať ťa
A zrazu len tma
Ticho.
Hrôza.
Hlučná samota.
Bože môj, môj život
Mám spomienku na tvoj smiech
Na tvoj plač
Tvoje oči,
Prvý nádych, tvoje telo,
Srdce, ktoré vo mne bilo.
Nedá sa pochovať
Moja láska sa nedá pochovať.
Kričím smrti: vezmi si všetko,
No moja láska sa nedá pochovať,
Ostane s nami
Ako pečať
Už navždy.
V žiali.
Žiariť.
Odpusť mi, že som ťa nemohla
Dlhšie chrániť.
Počkám si na deň,
Kedy sa vrátiš.
Počkám si na ten rok,
Na to storočie.
Budem čakať
Trebárs aj celú večnosť tam,
Kde každý moment horím peklom.
