POV: Prečo už NIKDY NIKOMU NEPOVIEM, čo vlastne chcem.
Osoba X sa ma nedávno opýtala, čo chcem. Ostala som taká, že: “Hmmm.. Ehm.. No.. Grrrr..” Následne som si pozbierala svoje stŕpnuté nohy a rýchlo som ušla z miesta činu, kde podľa mňa otázka: “Čo chceš?” ešte stále levituje a bude tam levitovať asi ďalších sto rokov. Keď budem mať čas, pôjdem sa pozrieť, či tam náhodou aj osoba X nezamrzla v čase a priestore. Možno stále čaká na odpoveď.
Je mi jasné, že osoba X si teraz pravdepodobne myslí, že neviem, čo chcem, a preto som ušla. Lenže to NIE JE PRAVDA. Problém je úplne niekde inde.
Osoba X si pri kladení svojej otázky neuvedomila, kto som. Videla moje telo a tak si myslela: “Aha, toto je jedna osoba.” No a ono to je trochu zložitejšie.
Ľudská nátura je skladačkou mnohých “archetypov”. Konkrétne ja tu mám v jednom tele mudrca, blázna, starenku, hrdinku, debilku, kráľovnú, obeť, obchodníka, matku národov, vnútorné dieťa, džoukera, milenku, sväticu, čerta, liečiteľa, umelca, bojovníka, sabotéra, mesiáša a ktovie koho ešte, a aby toho nebolo málo, mám ešte aj dušu. A každý z týchto maderfakerov niečo chce. A väčšinou tie veci, ktoré každý z týchto maderfakerov chcú, so sebou vstupujú do konfliktu. Slovo „JA“ sa síce skladá len z dvoch písmeniek, ale keď si ho rozdelíš na drobné, dostaneš rad zmrdov dlhší ako rad na pošte pred Vianocami. (Niekedy sa aj cítim len ako poštárka a mediátorka, ktorá vymieňa „správy“ medzi týmito zmrdmi a snaží sa ich nejakým spôsobom ukorigovať a ak je to možné, urobiť to lepšie, než Matovič ukorigoval svoju demisiu.) Uvediem len príklad z môjho všedného dňa:
Som v robote
Čo chce vnútorné dieťa: Zapnúť si v robote natajňáša Lef 4 Dead, pozabíjať zombíkov a potom sa nechať postískať autoritatívnou osobou, pri ktorej sa cíti v bezpečí.
Čo chce obchodník: Makať od rána do večera až do vyhorenia ako taký debil.
Čo chce džouker: Hovoriť kolegom nevhodné vtipy, zavádzať ich a rozptyľovať ich pri práci.
Čo chce starenka: Pozvať všetkých kolegov na obed a tešiť sa z toho, ako im chutí.
Čo chce mudrc: Vychovať z mojich podriadených dobrých zamestnancov a ešte lepších ľudí s morálnymi zásadami.
Čo chce matka národov: Porodiť milión detí, vytešovať sa z ich voňavých tučných nožičiek a postarať sa o to, aby boli v poriadku.
Čo chce čert: Podpáliť kancel adventnými sviečkami.
Čo chce sabotér: Odfláknuť moju robotu, aby som sa za seba potom musela hanbiť.
Čo chce mesiáš: Šíriť evanjelium a postarať sa o spasenie celého sveta, vrátane mojich ex a odpornej manipulátorskej kolegyne Beaty. Odpúšťam ti, sestra.
Čo chce bojovník: Vyjebať sa na robotu a trénovať nonstop svoje telo a myseľ. KUNG-FU!
Čo chce umelec: Vyjebať sa na robotu, písať namiesto toho poéziu, ktorá nikoho nezaujíma a maľovať obrazy.
Čo chce duša: Položiť moje srdce na oltár tohto sveta a slúžiť ľudstvu svojím talentom.
Viete si predstaviť, aké výpočty musí môj mozog spracovať pri jednoduchej otázke: “Čo chceš?”?! To sú hodiny dát! Preto som sa rozhodla, že odteraz dostane odo mňa BAN každý, kto sa ma spýta “čo chceš”, pokiaľ nejde o materiálne záležitosti. Pri materiálnych veciach som si už dopredu pripravila zoznam toho, čo chcem, aby som nezostala zaskočená (zoznam pravidelne aktualizujem):
Vnútorné dieťa: Mercedes AMG GT
Obchodník: Geldy
Džouker: Kamaráta
Starenka: Vnúča
Mudrc: Nobelovu cenu za mier
Kráľovná: Trón atď (nebudem to sem všetko písať, lebo by ste sa nedočítali konca).
